Juraj Lupták

narodený 2. 1. 1942 v Banskej Bystrici (Slovensko) - popravený 16. 7. 1987 v Bratislave

Juraj Lupták - bánskobystrický škrtič

Muž s rukami založenými v bok a odmietavým výrazom v tvári bol pred vyše dvadsiatimi rokmi postrachom Banskej Bystrice. Tento primitívny pastier a alkoholik, ktorý ledva skončil osobitnú školu sa preslávil ako „banskobystrický škrtič“. Od dvanástich rokov vyrastal v rôznych detských domovoch. Po osobitnej škole nastúpil na banícke učilište, to však údajne kvoli vážnemu úrazu nohy nedokončil. Bol zamestnaný ako závozník, pastier, či pomocný robotník na stavbe, ale ak to nebolo nutné radšej nepracoval vôbec a len tak sa túlal a žil z čoho sa dalo. Bol dvakrát vo výkone trestu - za trestný čin krátenia dane a aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia.Séria vrážd tohto zákerného zabijaka sa začala 6. mája 1978 za Banskou Bystricou. Na lesnom chodníčku pri Vysielači si v pekné májové popoludnie vystriehol svoju prvú obeť, 20 ročnú ženu. Priskočil k nej zozadu a škrtil ju kým neupadla do bezvedomia a potom ju znásilnil. Keďže Lupták nebol len "úchyl", ale aj zlodej ukradol je aj 500 korún, ktoré mala v kabelke.

Nález zavražděnej ženy

Nález zavražděnej ženy

Od prvej vraždy prešli štyri roky a nič podstatné sa nestalo. Teda okrem toho, že si Lupták odpykal vo väzení jeden trest. Celé štyri roky sa pohyboval na slobode a mal zrejme pocit, že ho asi nikdy nechytia, čo by možno bola aj pravda, keby neprišiel 2. jún 1982. Vtedy na Suchom vrchu pri Banskej Bystrici zavraždil svoju ďalšiu obeť. Bolo to ledva 15 ročné dievča, ktoré ho zaujalo možno nielen svojou mladosťou, ale i batohom na chrbte. Lupták opitý Okenou a vínom vraždil druhýkrát. Okrem toho dievčaťu ukradol hodinky, náušnice a samozrejme aj ten batoh.

Lupták vydržal neútočiť vyše mesiaca. 18. júla 1982 už drzosť tohto vraha rástla a svoju poslednú vraždu spáchal takmer v centre mesta, pri budove vtedajšieho Krajského národného výboru. Tentoraz si so sebou vzal pre istotu veľký kameň aby sa nenamáhal škrtením a mal istotu, že si nejakú obeť skutočne „uloví“. V tme za budovou úradu trpezlivo vyčkával na nejakú mladú ženu. Po chvíli prišla. Netušiac prešla okolo beštie schovávajúcej sa v tme. Vrhol sa na ňu zozadu a začal ju kameňom mlátiť po hlave. Surovo ju bil až kým nestratila vedomie, ale neznásilnil ju, pretože mala práve menštruáciu. Keď sa žena po chvíli prebrala, dobil ju na smrť, ukradol jej náušnice a ušiel.

posledná obeť bánskobystrického škrtiča

posledná obeť bánskobystrického škrtiča

Svoje obete nezabíjal len zo sexuálnych pohnútok, ale aj preto, aby ich umlčal a zbavil sa svedkov. Alkohol zvyšoval jeho agresivitu. Napriek tomu, že Juraj Lupták bol veľmi primitívnou osobnosťou, nebezpečnosť svojho konania si uvedomoval. Bol zničený alkoholom, ktorý ako sám priznal pil od 17 rokov. Svoje denné dávky akoholu si dopĺňal aj Okenou. Mladé ženy si nevyberal len preto, že ho staršie sexuálne nepriťahovali, ale aj preto, že pri nich počítal s ich fyzickou slabosťou. Pri rekonštrukciách sa predvádzal, s chuťou ukazoval, kde na svoje obete čakal, ako ich vraždil a kadiaľ utekal. Akoby bol na seba pyšný. Až keď sa dozvedel, že mu hrozí trest smrti, zľakol sa a všetko začal popierať. S absolútnym trestom totiž nerátal, myslel si, že ho odsúdia len na niekoľko rokov, ktoré si odpracuje v bani a zo zarobených peňazí nahradí rodičom svojich obetí spôsobenú škodu.

Súdni znalci zistili, že v prípade Juraja Luptáka neexistuje žiadna náprava. Ani dlhodobý trest, ani kastrácia nezaručia, že nespácha ďalšie vraždy. Išlo o polyformnú psychopatickú osobnosť s defektnou sexualitou a citovou a sociálnou nezrelosťou. Svoje konanie vedel rozpoznať a účelne riadiť. Na svoje činy sa vopred pripravil, pripravil si únikové cesty, vždy vopred vedel čo spraví, že bude vraždiť. Jeho pobyt na slobode bol nebezpečný a tak Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil Juraja Luptáka za trojnásobný trestný čin vraždy, trojnásobný trestný čin krádeže a dvojnásobný trestný čin znásilnenia na trest smrti, ktorý bol vykonaný v Bratislave 16. júla 1987.

Text a fotografie věnovala Muzeum zločinu Mgr. Natalia Novotná
Košice, Slovenská republika

© JUDr. Miloslav Jedlička